Celé zle

Po mega dlhej pauze som konečne späť. Počas mojej neaktivity sa toho stalo strašne veľa. Blogovanie mi počas prestávky strašne chýbalo (no dobre niekedy aj menej), takže som rada, že mám na blog konečne čas.

Pár selfie-čok 

A čo to teda znamená?
Že konečne svitá na lepšie časy. Články budem pridávať častejšie ako raz a uhorský rok a budem sa snažiť písať ich tak, aby ste sa neunudili k smrti.

strašne drsné fotky...ehem

Tak a teraz k tým mojim (ne)milým zážitkom.
- pobehala som 2 open air gym crossfit akcie
- na druhej mi vyskočilo koleno
- myslela som si že nebudem môcť cvičiť (a môžem)
- bola som na koncerte, na ktorý som čakala 3 roky (moja účasť bola kôli kolenu otázna)
- nemôžem ísť na spartan race na ktorý som TÁÁKTO tešila (fňuk)
- mám ovčie kiahne (z toho všetkého najhoršie)

No, to by bolo asi všetko. Dúfam, že to koleno bude spolupracovať a ja budem čoskoro drepovať toľko, čo doteraz. Wish me luck.